Áno, dovolím si tvrdiť, že u väčšiny ľudí, ktorí žijú v rozvinutom svete je dýchanie na míle vzdialené od rytmu prastarého dýchania. Spôsob, akým človek v tomto storočí dýcha, stačí k prežitiu. Skrátený, nedbalý a plytký dych však skracuje trvanie života, zmenšuje životnú silu a zvyšuje náchylnosť k ochoreniam.
V minulosti pračlovek žil v prirodzených podmienkach, lovil, bojoval so živlami, vrtochmi počasia, bol stále na čerstvom vzduchu. Prirodzená práca (telesná) ho viedla k inštinktívnemu dýchaniu.
Telo aj pľúca v každej situácii inštinktívne reagovali na vplyvy vonkajšieho prostredia. V dnešnej dobe na to potrebujeme silné podnety. Vlezieme do studenej vody a vtedy sa začneme „proti svojej vôli“ podvedome zhlboka nadychovať, pričom sa hrudník dvíha a klesá tak dlho, kým trvá vonkajšie podráždenie. Prepojenie kože a pľúc poznali už dávno naši predkovia, koža je našim druhým dýchacím orgánom, a každá pocitová zmena na koži ovplyvňuje rytmus dychu. Aspoň týmto spôsobom sa naša matka príroda stará o to, aby bol človek dnešného typu „nútený“ aspoň pár krát za deň poriadne a zhlboka sa nadýchnuť. Ak však pokrývame svoju kožu mnohými vrstvami oblečenia, oslabujeme aj túto dôležitú súhru.
Sedavý spôsob života, nevhodná obuv, nedostatok pohybu má za následok, že sa hrbíme, máme vpadnutý hrudný kôš, úzke ramená, astmu, problémy s tlakom, cukrovku, zužovanie ciev. To všetko má vplyv aj na náš dych, ktorý sa stáva plytším, rýchlejším a niekedy aj hlasnejším. (Zdravý, prirodzený, „neriadený" dych nepočuť).
Pri bežnom dýchaní, ktoré si neuvedomujeme, vymeníme počas jedného dychu pol litra vzduchu. Pri vedomom dychu, ktorý je silnejší, vymeníme o pol litra vzduchu viac. Pri stupňovanom dýchaní (ktoré vyžaduje určitý „tréning), dokážeme vymeniť navyše ešte jeden a pol litra až tri litre „rezervného“ vzduchu. A to nám v pľúcach zostáva ešte 0,5 – 1 liter reziduálneho vzduchu. Pľúca dospelého človek majú vitálnu kapacitu cca 3,5 - 4,8 litra vzduchu, z čoho vyplýva, že bežný „západný“ človek využíva necelých 15 percent vzdušného obsahu pľúc.
Budete prekvapení, že aj Vás sa to týka. Často krát bez toho, aby sme si to uvedomovali, dýchame ústami v spánku, alebo počas rozprávania. Otestujte sa. Skúste plynulo a rýchlo povedať krátky súvislý text s aspoň dvoma až troma nádychmi. Aha, nádych počas reči je cez ústa! Ak rozprávam rýchlo, nemám čas ich zavrieť a nadýchnuť sa nosom.
Čo sa deje pri dýchaní cez ústa: zakrnie nám štítna žľaza (ktorá má veľký vplyv na naše zdravie a vitalitu), zväčšujú sa nosné mandle, ktoré potom rodičia dávajú svojim deťom odstraňovať, namiesto toho, aby dohliadali na dýchanie ústami. Mandle plnia svoju funkciu v tele, je dobré že ich máme! No keď sa zväčšia, bránia dýchaniu a musia ísť von. Dokonca aj zväčšené mandle sa dajú správnym dychom zmenšiť, len na to treba čas a trpezlivosť.
Nos slúži ako bariéra pred nečistotami, ohrieva chladný vzduch, na riasinkách zachytáva nečistoty a „bacily“, ktoré pri výdychu vypudíme z tela von. Ústam táto funkcia chýba. Sú len „skratkou“ pre telo, ak je z nejakého dôvodu znemožnené dýchanie nosom. Každý náš otvor má svoju funkciu v tele. Aj nosom vieme v kritických prípadoch prijímať stravu. Robíme to bežne? ... tak potom aj ústa využívajme na to, na čo slúžia a nie na dýchanie!
Nosová trubica má užší priestor ako ústa, ktorý má okrem ochrannej funkcie aj úlohu aparátu prijímajúceho pránu (energiu). Silu a energiu pre telo získame, len ak sa nadychujeme nosom. Pomalým regulovaným nádychom cez užší priestor sme schopný nadýchnuť omnoho viac vzduchu, ako cez ústa. Tým telo získa viac kyslíka. Viac kyslíka-viac energie.
Chcete príklad? Ak sa pohybujeme v pránicky bohatom prostredí (hory, les, voda), ihneď pri hlbokom nádychu pocítime príval osvieženia, energie a pribúdanie síl. Skúste sa nadýchnuť ústami, osvieženie a energia sa nedostaví. Navyše sa ochudobňujeme o vnem čuchový, ktorý má taktiež veľký vplyv na náš nervový systém a zdravie (aromaterapia je dôkazom). Alebo, ak máme nádchu, upchatý nos a dýchame ústami, cítime sa slabo. Každý, kto dlhodobo dýcha ústami, po čase zoslabne, zhorší sa mu sekrécia žliaz, zmenšia sa životné funkcie, celé telo sa dostáva do negatívneho stavu. Znížená životná sila znižuje odolnosť organizmu a poskytuje živnú pôdu pre infekcie. Zdravé, vlhké pľúcne tkanivo odoláva baktériám.
V mnohých prípadoch je možné dosiahnuť dokonalé uzdravenie, ak chorý prestane dýchať ústami a začne dýchať zhlboka a dôkladne (nosom). Hlboký dych tiež zmení jeho duševný postoj, pretože hlboký dych odstraňuje napätie a stres. Nedbalé dýchanie, nízke množstvo kyslíka a prány v krvi zhoršujú jej vlastnosti a kvalitu. Telo sa plní toxickými látkami, splodiny metabolizmu sa nevylučujú a telo sa cíti otrávené. Nedostatočne okysličené bunky tela sa rýchlejšie opotrebujú, zhoršuje sa regenerácia tkanív, orgánov, žliaz. Telo sa skôr opotrebuje, chátra.
Náš nos je skutočne pránický radar. Nadýchnutý vzduch vedie k nosným dutinám, v ktorých sú bohaté nervové zakončenia. Tu je podľa jogínov hlavný prijímač prány. Už samotné roztiahnutie nozdier pri hlbokom nádychu ovplyvňuje vnímavosť celého dýchacieho aparátu, ktorý je veľmi úzko prepojený s nervovou sústavou a vytvára jeden dokonalý organický celok. Vnímanie prechodu čerstvého vzduchu spolu s rozťahovaním nosových nozdier vedie k hlbšej koncentrácii na dych a časom pomôže prehĺbiť dýchanie.
Zdravotný stav nášho tela záleží od vlastností buniek a tkanív. Zdravé tkanivá sú ovplyvňované:
Ako svoj dych prehĺbite?
Za zmienku stojí jedna pasáž z knihy Pranajáma od Andre van Lysbetha, kde rozoberá dĺžku dychu.
Nejedná sa o časovú mieru (tj. ako dlho), ale o intenzitu výdychu, ktorá je meraná vzdialenosťou pociťovaného vydychovaného prúdu vzduchu medzi nosom a dlaňou. Keď sa skracuje prirodzená dĺžka vydychovaného vzduchu, zväčšuje sa životná energia. Naopak, predĺženie túto životnú energiu znižuje. Čím sa dych stáva tichším, pokojnejším a hlbším, tým nastáva lepšia výmena plynov a prány.
Ako si zmerať dĺžku dychu?
Navlhčite si dlaň a priložte k nosným dierkam. Pri výdych pocítite na dlani prúd vzduchu a odparovaním vlhkosti zacítite chlad na dlani. Keď zmeriate vzdialenosť dlane od nosných dierok, dostanete približnú dĺžku dychu. Väčšiu presnosť dosiahnete pomocou bavlneného chumáčika na hodvábnej niti, ktorú držíte pred nosnými dierkami a postupne ju odďaľujete, až zostane nehybná.
Týmto spôsobom zmerali jogíni dĺžku dychu (predpokladám, že použili hodvábnu niť) a zistili jej rozdielnosť pri rozličných ľudských činnostiach. Ponúkam Vám pre zaujímavosť úryvok z už spomínanej knihy:
Telo meria v priemere meter osemdesiat. Zvyčajný prúd vzduchu pri výdychu je dvadsať centimetrov. Pri speve je to skoro 30 cm, pri chôdzi 45 cm, v spánku 55 cm, pri pohlavnom akte skoro 70 cm a pri namáhavej činnosti ešte viac.
Čim viac je naša myseľ zaujatá, tým viac sa náš dych skracuje. V samádhi sa stáva nepozorovateľným.
Ako si trénujem dych.
Usaďte sa do svojej obľúbenej polohy, chrbát je rovný, krk je v predĺžení tela. Uvoľnite sa a znehybnite sa ako socha. Uvedomte si dych, sekundu po sekunde, bez rozptýlenia sledujte jeho vstup a výstup. Pri nádychu – je úplný a hlboký. Sledujte čo najdlhšie, ako vzduch vstupuje do nosných dierok, nosohltanu, hrdla, priedušiek. Pri výdychu spomaľte prúd vzduchu z nosných dierok a skracujte dĺžku dychu (teda dĺžku stĺpca vydychovaného vzduchu). Pravidelným tréningom si výrazne zlepšite kvalitu dychu.
Dýchanie ako také je striedaním pozitívneho a negatívneho stavu. Pri nádychu sme v negatívnom stave, tu prijímame, nasávame oživujúci prvok. Pri výdychu sme pozitívni, rozdeľujeme prijatú energiu do všetkých častí tela, sme dávajúci, vyžarujúci. A z tohto je logické, že ak dohliadame na rovnomernosť svojho dychu, zabezpečíme rovnováhu medzi pozitívnymi a negatívnymi energiami.
Nádych nám dodáva silu, energiu, vitalitu, vybudí nás. Výdych nás ustáli, ukľudní.
Pri rovnomernom a hlbokom dychu sa myseľ stišuje, vracia sa sebadôvera a istota. Odbúrava sa nervozita a stres. Dych vylučuje z našej krvi nečistoty, zvyšuje odolnosť, látkovú výmenu, pôsobí regeneračne a to hlavne na žľazy s vnútornou sekréciou. To omladzuje celý organizmus. Upravuje sa činnosť kardiovaskulárneho aparátu, nervového systému, zlepšuje sa trávenie. Dych je teda základom nášho zdravia spolu s potravou, pohybom a našim duševným nastavením.
O tom viac v iných príspevkoch.